Krásnou cestu na Tobago nám tentokrát vyprávěla naše kolegyně ze Slovenska, Zdenka Hrušková

Človek má toľko cestovateľských snov a stále si hovorí, keby…keby…keby…Keď som pred tromi rokmi dostala letenky, vedela som len, akou leteckou spoločnosťou môžem letieť a že to bude „diaľkovka“. Zrazu sa moje cestovateľské plány niekam stratili a vôbec som nevedela (od rozmaru), kam by som mala vycestovať. Chytila ma panika, pretože na vystavenie leteniek mi ostávalo málo času. Pri výbere finálnej destinácie rozhodli financie (potrebné na mieste) a počet zostávajúcich dní dovolenky.

řekaKeďže Karibik bol pre mňa ešte veľká neznáma, lákal ma tento smer. Kolega, ktorý ma pozná a vie, že nemám v obľube rezorty, že rada krajinu spoznávam cez jej obyvateľov a zvyky, odporučil mi Tobago. Takže rozhodnutie bolo
na svete – predvianočné Tobago :o)! Cestovala som s mojimi najlepšími „parťákmi“, so strýkom a tetou.

Tobago je romantický, najjužnejší ostrov karibských ostrovov, ktorý sa nachádza iba 11 km od Venezuely. Lemuje ho korálová nížina s veľkolepými útesmi pri pobreží. Na rozdiel od väčšiny karibských ostrovov, samotný pobyt na ostrove, nie je tak finančne náročný. Na ostrove žijú väčšinou Afričania (historicky – bývalý otroci) miešaní s prisťahovalcami z Indie. Najkrajšie ženy sú určite Kreolky :o) Ostrov každého prekvapí tým, aký je rozmanitý. Naskytne sa Vám krásny pohľad na robinsonské pláže, neporušené civilizáciou a rezortmi, na pestrofarebný podmorský svet a úžasné dažďové lesy a vodopády. Cestu sme si naplánovali na prelom mesiaca November a December (v Novembri končí obdobie dažďov a v Decembri začína obdobie sucha – tak aj presne nakoniec vyzerala naša dovolenka, slnko sa striedalo s miernymi dažďovými prehánkami).

Náš let smeroval z Viedne cez Londýn, kde sme museli jednu noc prespať a let na Tobago pokračoval skoro ráno z Londýna priamo do Crown Point. Tento menší stop nám nevadil, pretože sme si mohli pohodlne oddýchnuť, v hoteli priamo na letisku a už cesta z Londýna na Tobago sa nám nezdala byť tak dlhá a ubehla nám pomerne rýchlo. Hneď ako sme vystúpili z lietadla, zacítili sme známu vôňu trópov a vtedy sme si uvedomili, že naša dovolenka sa začala. Ubytovanie som vyberala cez stránku mytobago. Výborne spracované a prehľadné informácie o destinácii. Odporúčam:o)

Prenajali sme si krásnu, kamennú vilu, ktorej majiteľ bol Angličan. Čo nie je neobvyklé, že Angličania vlastnia na Tobagu nehnuteľnosti, keďže Tobago bolo anglickou kolóniou od 18.storočia. Vila Kapinjala bola situovaná v severnej časti ostrova na odľahlom mieste, na útese vysoko nad Arnos Vale bay, obklopená bohatou flórou a faunou. Po celý čas sme mali možnosť pozorovať  rôzne druhy jašteríc, vtákov a zaspávali sme a budili sme sa za sprievodu spevu a škriekania rôzneho vtáctva, ako v džungli. Moje obavy boli najmä z hadov, ktorých žije na ostrove zhruba 24 druhov, ale žiaden z nich vraj nie je jedovatý. Veľmi som tomuto tvrdeniu neverila.

vodopádNajbližšiu pláž – Arnos vale sme mali na pešo – strmo dolu pod vilou asi tak 6 minút. K pláži sme prechádzali cez záhrady a les. Bolo postupne pre nás samozrejmé, že sme si po ceste natrhali svoje banány, limetky, citróny a pomaranče. Táto pláž je známa tým, že praje priaznivcom snorchlovania. Pre túto aktivitu je najviac vyhľadávaná. Blízko pláže sa nachádza malý hotel, ktorý je dlhšie mimo prevádzky. Inak, okrem paliem, sa v okolí nenachádza nič. Tak sa toto miesto stalo opusteným.

Výhodou ubytovania, ktoré sme si vybrali bolo to, že sme žili v prírode, v tichu len s okolitou faunou. Do najbližšieho obchodu a reštaurácie sme to mali pomerne ďaleko. Ostávalo nám rozhodnúť sa, či si požičiame auto, alebo budeme jazdiť taxíkmi (čo je na ostrove normálne). Nikto z nás nemal odvahu šoférovať vľavo a aj keď som prejazdila celú Sicíliu, vľavo sa mi jazdiť nechcelo. Najmä keď som videla tie úzke cesty, bez stredových čiar a pod nimi útesy….

Keď sme sa prvý deň vybrali na prieskumnú prechádzku, vôbec sme si neuvedomili, ako ďaleko pôjdeme peši v tej horúčave. Až v dedine sme pochopili, že na pláž, ktorú sme chceli vidieť, sa peši nedostaneme. Vbehla som teda do prvého malého krajčírstva, kde sedel obrovský černoch s obrovskými zubami a zašíval rifle…..sedel za starým špinavým šijacím strojom. Na moju otázku, či je pláž ďaleko, sa usmial a odpovedal, že ešte tak 30 minút.
A ak by sme nevládali, nech sa vrátime a on nás odvezie, kam budeme chcieť. Moja teta so strýkom nechceli pripustiť, že by sme s týmto cudzím človekom sadli do auta. Ja som sbubeníka však po pár metroch otočila, vrátila do krajčírstva a už s prvými popáleninami na pleciach a červeňou tvári som zúfalo poprosila o odvoz. A tak sme si našli priateľa, Davida, ktorý nás celý pobyt vozil za pár „Tobagských dolárov“ a bol našim verným, oddaným spoločníkom, ktorý sa pred každým domom, hlasným trúbením chválil, že má kamarátov z Európy :o) Prezradil nám, že má tri zamestnania, ako viacerí na ostrove a to preto, lebo sa blížia Vianoce a on si chce na Vianoce dopriať dobré pitie a dobré jedlo. Na to, že černosi nemajú veľmi vrelý vzťah k práci, mali aspoň motiváciu a bolo to vidieť. Aj keď samozrejme veľa z nich postávalo pred domami, s veľkými, rozšírenými zreničkami a s „cigaretkou radosti“ v rukách. Ak nie s cigaretkou, tak potom žuvali niečo, čo malo podobný efekt! Evidentne ich nič netrápilo, všade hralo reggae (čo mne dovolenku super spríjemňovalo, lebo ja reggae môžem!!) a vlastne všetci vyzerali šťastní! Musím povedať, že čistota bola oveľa lepšia na Tobagu (vrátane ulíc, pláží) ako bola v Thajsku.

Zo začiatku sme sa obávali jedla, pretože na Tobagu nie je veľa turistických reštaurácií, väčšinou sú to miestne, obyčajné reštaurácie, kde nikdy neviete, čo zjete. Múdry google, ktorý som využila na informácie mi povedal, že na jedlo treba dávať pozor a netreba jesť pásavca. Toto jediné mi stále chodilo mysľou, takže prvé dva dni som asi väčšinou „jedla pivo, rumpunč a piňakoládu“! Vo vile, kde sme bývali, sme mali 24 hodín strážnika a pravidelne nám chodili čistiť bazén. Tak som sa s našimi ochrancami spriatelila a dozvedela sa, že jeden z nich má  manželku, ktorá výborne varí a jedlo by nám nosila každý obed, alebo večeru priamo do vily. Tak sme to vyskúšali a bolo to fantastické rozhodnutie!!! Za málo peňazí, skvelé domáce jedlo, ktoré nám naservírovali a vysvetlili, čo budeme jesť. A tu som pochopila, ako internet nepovie všetko, pretože pásavca jedia možno tak v horách a aj naša kuchárka sa pri slove pásavec, tvárila znechutene. Väčšinou sme jedli niekoľko druhov zemiakov, šošovicu, ktorá je na Tobagu populárna, hrachovú kašu, ryžu, kura a rôzne druhy mäsa. Ako pridanú hodnotu sme dostávali zamiešaný rumpunč, ktorý sme pili hneď od rána. Pani kuchárka sa po troch dňoch nesmelo spýtala, či nám nie je z neho zle, keď ho tak rýchlo vypijeme. A že by sme si ho mali viac riediť džúsom. Tak sme sa smiali, lebo my sme si ho neriedili vôbec :o) To sme jej však radšej nehovorili.

ZdeničkaDavid nás povozil po celom ostrove, videli sme vodopády, najvyššie položené miesta a takmer všetky pláže, cez najkrajšiu – jedinú, kde sa platí vstupné, Pigeon Point, ostatné pláže sú public (biely piesok, palmy, drevené bufety, bary s rumom a pivom…) cez Turtle Beach (známa ako „hniezdisko obrovských korytnačiek“, ak máte trocha šťastia, môžete tu pozorovať pod dozorom čerstvo vyliahnuté mláďatá), ďalej Stonehaven bay (vyznačuje sa silnými prúdmi a vlnami, tiež sem chodia obrie korytnačky, medzi marcom a júnom, položiť vajíčka), Castara Bay, Englishman’s Bay, Pirate’s Bay, King’s Bay, Richmond Bay a iné zaujímavé pláže. Všetky majú však jedno rovnaké – sú prírodné a neporušené.

Tobago sa skladá zo 6 regionóv, Regions 1, 2 a 6 – Crown Point,  Lower Caribbean a Scarborough , Regions 3 – Upper Caribbean, Region 4 – North End,  Region 5 – Atlantic Coast. Nie je problém všetky časti navštíviť a kúpať sa každý deň na inej pláži :o)

S Davidom sme zažili typickú rodinnú oslavu, kam nás pozval. Predposledný deň sme boli na koncerte, kde sme si pekne zatancovali a vypočuli úžasné bicie – steel drums, (oceľové bicie) ktoré sa stali oficiálnym hudobný nástrojom a ich zvuk je neskutočný. Znova som si písaním tohto krátkeho článku uvedomila, ako by som sa chcela do tejto destinácie vrátiť. Tobago je balzamom na civilizáciou a stresom zničenú dušu. Ak existuje miesto, ktoré Vás vylieči, tak je to Tobago. Verím, že sa tak skoro nestane komerčným miestom, preplneným rezortmi.