Ostrov Zanzibar (oficiálne ostrov Unguja) je spoločne s ostrovmi Pemba a Mafia súčasťou Zanzibarského súostrovia, ktoré leží v Indickom oceáne. Tieto ostrovčeky tvoria relatívne autonómny štát v rámci africkej krajiny Tanzánia. Ostrov je kopcovitý a neveľký – zo severu na juh je to približne  85km, a z východu na západ zhruba 30km. Oficiálne štatistiky hovoria o počte obyvateľov necelých 900,000 a teda je riedko osídlený.

skolaMy sme sa na „Zanzik“ vybrali s priateľmi v období, keď u nás väčšina ľudí kupuje čokoládových zajačikov, hľadá v obchodoch najkvalitnejšiu šunku, či pečie „veľkonočnú babu“. Vyhradili sme si pre seba luxusne – celé dva týždne.

V duchu hesla, čo ušetríš na nevyhnutných nákladoch to môžeš minúť na zážitky v danej destinácii sme sa rozhodli letieť spoločnosťou Fly Dubai, ktorá patrí medzi nízko nákladové. Musím povedať, že s komfortom, ktorý poskytuje napríklad Turkish Airlines, či Emirates  sa to nedá porovnať, no s mojou výškou 157cm si dokážem vytvoriť pohodlie skoro kdekoľvek (okrem Br.hl.stanice). Horšie to už mal zvyšok našej posádky.

 

S predpokladom, že „traffic“ na ostrove bude podobný ako na Bali ( teda, že aj malé vzdialenosti zaberajú neúmerne veľa času ) sme sa rozhodli rozdeliť dovolenku na dve časti / 2 ubytovania – Zanzibar city na západe ostrova, kam sme doleteli a dedinu Nungwi, ktorá sa nachádza na severe ostrova.

Môj prvý kontakt s africkou hrudou mám spojený s absurdným, no po čase úsmevným zážitkom. Keď nvnutrozemieás všetkých po 9 hodinách letu ( samozrejme sviežich ) vypustili do „príletovej haly“ letiska, vítali nás neveľmi usmievaví Afričania v služobných uniformách, čo im dodávalo patričný rešpekt. Až postupom času sme sa všetci v miestnosti dovtípili, že 3-4 perá na stoloch majú slúžiť na vyplnenie vstupných víz, ktoré sa odovzdávajú pánovi za okienkom. Detailný, niekoľko stranový a potom okvapkaný dotazník sme všetci pekne vyplnili a následne odovzdali. Na dotvorenie predstavy treba dodať, že v miestnosti nefungovala klíma a už v ranných hodinách sa teplota šplhala na príjemných 35 stupňov v tieni. Správnosť údajov nikto nekontroloval a už vopred bol dotazník odsúdený skončiť na veľkej kope spolu s ostatnými papiermi a dokonca ani dôležité potvrdenie o očkovaní proti žltej zimnici nikoho veľmi nezaujímalo – najzaujímavejšia bola 50 dolárová bankovka. Šuchot peňazí bol čarovný kľúčik od všetkých dverí na ostrove, ako sme sa neskôr veľakrát presvedčili.

V hlavnom meste sme strávili 4 noci v malom hotelíku s miestnou atmosférou Beyt Al Salaam.

Nie veľa ľudí vie, že z tohto mesta pochádza aj slávny Freddie Mercury, ktorý má na ostrove aj rodný dom. Dnu sa však nedá dostať a tak sa tam turisti na pamiatku fotia pri malej zlatej tabuľke vedľa dverí. V meste je veľmi silno cítiť zašlú slávu dávnych koloniálnych čias, ktorá sa odráža najmä na architektúre mesta. Návštevníka očarí akoby časová brána, ktorou sa náhle ocitne o storočie v minulosti akonáhle sa prejde ulicou.

Za všetky zaujímavosti mesta spomeniem aspoň Dom Zázrakov a Múzeum otroctva.    slavery-museum

Dom zázrakov je neprehliadnuteľná budova na pobreží, ktorá má veľmi ľahko rozpoznateľnú stredovú vežičku, ktorú nájdete snáď v každom katalógu o Zanzibare. Svoj názov má budova odvodený od úžasu domácich obyvateľov, ktorý v nich stavba zanechala. Dôvod je prostý – bola to prvá budova na ostrove, ktorá bola elektrifikovaná, mala svoj vlastný vodovod a dokonca výťah. Postavená bola na konci 19.storočia sultánom Bargash bin Saíd, pričom väčšina z jeho vybavenia bola logicky dovezená z Európy.

Múzeum otroctva je mementom krivdy páchanej na africkom obyvateľstve. Na mieste bývalého trhu, kde sa s otrokmi obchodovalo je dnes postavená anglikánska kaplnka. Zanzibar slúžil ako významné prekladisko otrokov, kedy boli zväčša na pevnine chytaní do zajatia, na Zanzibare „triedení“ a ďalej odvážaní do krajín Ázie a Blízkeho východu. Otroctvo zrušili oficiálne v roku 1873 na žiadosť Veľkej Británie, no de facto sa ľudia predávali ešte dlhé roky potom.

Zanzibar je ostrovom klinčekov a exotického korenia, ktoré tam kúpite a cítite na každom rohu. V meste funguje nespočetne veľa kaviarničiek, ktoré Vám s radosťou naservírujú pravú zanzibarskú kávičku v malej priesvitnej šáločke s príchuťou klinčekov, škorice, kardamónu, či banánu. Ak sa tam raz vyberiete, vyskúšajte preslávený Zanzibar Coffee House s jeho vychýrenými sladkosťami a nezameniteľnou atmosférou.

nungwi-4Úzke ulice Kamenného mesta sú rušné. Ľudia postávajú opretí o múry diskutujúc, predávajúc, nakupujúc. Je to prekrásna farebná mozaika tvorená modrou oblohou, nabielo natretými domami a usmiatymi tvárami domácich, odetých v pestrých farbách. V meste si určite všimnete masívne dvere s ostňami, ktoré napriek prvému dojmu neplnia žiadny účel. Privezené boli až z ďalekej Indie, kde chránili obydlia proti slonom, no na Zanzibare žiadne slony nenájdete.

Zvyšok našej dovolenky sme strávili na severe ostrova, kde je nespočetne veľa morských aktivít a výletov. Biely piesok, azúrové more a zopár hotelov. Koniec marca je pre ostrov už koniec sezóny a tak turistov bolo pomenej, čo považujem za neoceniteľný luxus. Nenechajte sa však oklamať, na jedlo v reštaurácii sme aj tak čakávali do 2 hodín ( s trochou šťastia ). To, čo nám pri príchode prišlo zvláštne sme postupom času pochopili a plne sa prispôsobili – na večeru/obed sme chodili najedení.

V zmysle 100krát vidieť je viac ako raz počuť/čítať prikladám fotografie, ktoré podľa môjho názoru vystihujú Zanzibar tak ako sme ho mali možnosť zažiť my na prelome marca – apríla tohto roku.

Keď sa povie Zanzibar, v hlave sa mi vynorí 1000 spomienok, momentov, vôní, prekvapení a neskutočných chutí. Je čarovné sa ráno prechádzať po pláži a vidieť mužov, ktorí sa vracajú z nočného rybolovu a nosú tie obrovské, krásne kusy tuniakov a iných morských darov na tržnicu s vedomím, že večer si na nich budete pochutnávať spolu s kvalitným rumom a prípadne s lahodnou shishou.obed-pocas-vyletu

Šnorchlovanie na Zanzibare bolo ako kúpať sa v dokumente National Geographic. Ako plávať v obrovskom podmorskom akváriu so všetkými farebnými rybičkami, ktoré inak môžete obdivovať len cez hrubé sklo. Východné pobrežie je však zradné svojim odlivom, kedy sa more dvakrát za deň stratí  na kilometre z dohľadu.

Napriek všetkým prekrásnym a jedinečným zážitkom je pre mňa Zanzibar veľkým výkričníkom a morálnym prepleskom ako veľmi ťarcha civilizácie a globalizácie dopadá na niektoré nepripravené miesta na zemi celou svojou váhou. Je to ten tichý hlas neustále pripomínajúci aké obrovské šťastie máme, že môžeme len tak otočiť kohútikom…

 

nungwi-3        stone-town-3        stone-town-9